tweety

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Pondelkove popoludnie

cas, v ktorom sa prave nachadzam

    hlavou mi bludia miliony myslienok a ani jedna sa neunuva najst si svoje miesto.

Mala by som sa seriozne zamysliet nad pracou o dopyte a ponuke, alebo by som mala ist na seminar (ktory uz aj tak beznadejne nestiham) alebo sa rozhodnut, ci chcem a stoji mi za to ist na prednasku z business environment.

Namiesto toho sa opieram o dlane, hladim cez presklenu stenu a zaplavujem mozog ’duchaplnymi’ uvahami. Chcem ist domov. Chcem sa vratit k niecomu, co mi tak velmi chyba a co tu neviem najst. Akysi pokoj? Alebo je to rovnovaha? Alebo Boh?

Zije sa mi rychlo. Den za dnom ubiehaju, tazkopovedat, ze v monotonnom slede. Skor naplnene akcnostou. Aby toho nebolo malo, blizia sa Vianoce. Hm. Darceky? Vyzdoba? Strom? Ani jedno a len sa niekam po tichucky rozplynut a nechat samu seba upadnut do zabudnutia?

Vsetko okolo mna mi pripada ako nahananie sa za materiou, niecim uchopitelnym, zaplatitelnym...Rano som pozorovala krajinu z okna vlaku, akoby som ju videla prvykrat. Bola krasna. Na chvilku vliezlo slnko, oziarilo opadane listie, ovce, zvlneny teren, letisko, lietadla, priemyselne budovy, cinziaky, rodinne domy, nastupiste a nakoniec tabulu Luton. Bolo to dychberuce. Taka jednoduchost. Pokoj. Ovciam bolo jedno, ze sa okolo nich prezenie vlak. Aj nadalej sa popasali na trave, nemajuc inu starost len ako sa presunust od jedneho stavnateho trsu k druhemu.

Preco je vsetko take komplikovane? Potrebujem najst odpoved na otazku, preco sa situacie v mojom zivote vyskytnu vsetky naraz a nie postupne. Je to ako u nas v coffee shope. Vsetkci vysinuti ludia (mame zopar takych typov) co k nam chodia cely tyzden sa obcas rozhodnu, ze pridu naraz. Akoby si dali stretko. V priebehu dvoch hodin sa tak musime vysporiadat s Dying Lady, Redhead aj Thommas-om. Smiesne?

A napriek vsetkym tymto bezradnostiam, mozem si v podstate povedat, ze som stastna. Mam kde byvat, studujem, nejake bubaky na stravu a odev sa tiez najdu, dokonca, vcera som bola v kine (sice to nebol pravy film na nedelne dopoludnie, ale aj za to treba byt vdacny).

Tak preco tolka bezradnost?

 


postrehy z bezneho dna | stály odkaz

Komentáre

  1. Keby išlo všetko bez problémov
    bolo by to veľmi podozrivé :-)
    publikované: 04.12.2006 15:35 | autor: Maroško (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. tweety, si simply homesick a o slovo sa hlási...
    nenasýtená duchovnosť (pokoj? rovnováha? Boh? ozvena koreňov? pocit krásna? túžba po láske, po blízkych a domove?) ako protiklad každodennej monotónnej akčnosti, zhonu, peňazí, matérie...
    buď rada, že sa ten hlas ozýva a ešte radšej, že mu dokážeš načúvať...
    publikované: 04.12.2006 15:54 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  3. v zivote
    sa striedaju obdobia melancholie bez dychu, aj tie stavnate, kedy chut nechyba...
    publikované: 04.12.2006 17:27 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. hogo, keby to bolo cele take jednoduche
    tak dostanes Nobelovu cenu za vyriesenie problemov smahom ruky;).
    Duchovnost si sytim denne, ale problem je v tom, ze mi nejako dochadza dych. Citim sa unavena- asi by to chcelo jeden den nerobit ABSOLUTNE NIC a nenechat sa rusit od nikoho. Lenze to je luxus, ktory si nemozem dovolit. Holt, aj toto je cena za uspech.
    publikované: 05.12.2006 23:29 | autor: tweety (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. twee
    jooj ako uplne rozumiem tomu, co pises. a predsa je tu ta beznadej, bezmocnost a pociatky zufalstva. btw: ides domov na vianky?
    rozculuju ma vsetci ludia, co si so sialenostou im vlastnou vybavuju cez mrtvoly xmas shopping.zokna izby mam vyhlad na park,rano som sa divala na vychod slnka. aj cez mozog otupeny horuckou, som si uvedomovala u krasu, ked sa opatrne a pomaly predierlo dazdivymi mracnami....
    publikované: 08.12.2006 22:41 | autor: strangegirl (e-mail, web, autorizovaný)
  6. strangegirl, presne sa rozumieme!:)
    nejdem na vianky domov, to ma na tom cele potapa asi najviac. A vies co? Dnes som sa dozvedela dalsie zivot-komplikujuce novinky. Juch:(((.
    Ale napriek vsetkym tazkostiam, sa tesim, pretoze buduci stvrtok idem na vylet do Londonu, len tak, s kamaratmi zo skoly, blbnut a fotit a uzit si spolocnost tych druhych a byt radi, ze sme spolu!:)
    publikované: 09.12.2006 00:20 | autor: tweety (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. twee
    ta aspon si uzijete. hoci v londone, to je drzku, furt leje (dnes vynimocne nie) a virusy sa siria metrom ;)) ale uzite si to a pekne fotky spravte :))
    publikované: 09.12.2006 16:03 | autor: strangegirl (e-mail, web, autorizovaný)
  8. tweety, niečo vymyslíme, o Nobelovku sa šábneme, oki? :)
    publikované: 09.12.2006 16:34 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  9. uplne chapem...
    ..uplne chapem taketo nalady kedze sa nachadzas v Lutone :) predpokladam ze si druhacka alebo uz tretiacka. Ja som v lutone sice este len prvy rok a nemam taketo silne pocity ale mozno len vdaka par ludom..inak by som sa citila presne tak ako ty.obe dobre vieme co je to za mesto.proste maximalne nedomovske so zlou atmosferou.proste posledne mesto kde by som si vybrala byvat. ..ale osud to zariadil inak a vsetko zle je na nieco dobre ... blog ma sice viac ako rok ale nedalo mi sa k nemu nevyjadrit
    publikované: 20.03.2008 19:19 | autor: tulipany-s-dlhymi-nohami (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014